Rimania obetovali dobytok, aby zistili, či je miesto zdravé. Palladio staval vily tam, kde krajina vyzerala ako divadlo. Dnes máme mapy povodní, hlukové limity a normy na slnko, no otázka zostáva rovnaká: kde sa oplatí zapustiť korene na desaťročia?
Villa La Rotonda pri Vicenze. Palladio ju postavil na mierny kopec s výhľadom na všetky strany. Foto: Zairon, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons
Tri slová z chicagských novín
Fráza „location, location, location“ znie ako múdrosť starých majetkových rodov. Najstaršia známa zmienka je však z roku 1926 z inzertnej rubriky denníka Chicago Daily Tribune, ktorá lákala obchodníkov na pozemky pri štvrti Rogers Park. Z inzerátov sa neskôr stala univerzálna poučka celého odvetvia. Samotná myšlienka je, samozrejme, oveľa staršia.
Čo vedeli Rimania
V 1. storočí pred naším letopočtom napísal architekt Vitruvius desať kníh o architektúre. Hneď v prvej rieši, kde stavať. Miesto má byť vyvýšené, bez hmly a bez mrazu a ďaleko od močiarov. Predkovia podľa neho pred založením sídla obetovali dobytok, ktorý sa pásol na danom mieste, a prezreli mu pečeň. Ak bola chorá, išli hľadať inde.
Vitruvius radil aj, kam natočiť miestnosti. Spálne a knižnice na východ, k rannému svetlu. Zimné jedálne na juhozápad, kde ich podvečer zohreje slnko. A letné jedálne na sever, kde zostáva chládok.
O storočie neskôr opísal Plínius mladší svoju vilu v Laurente pri mori. Ako prvú vyzdvihol vzdialenosť: do vily sa dalo odísť po skončení povinností bez toho, aby prišiel o pracovný deň. Až potom nasleduje výhľad, slnko a ochrana pred vetrom. V jednom liste tak zhrnul takmer všetko, čo dnes riešime pri výbere lokality.
Palladio a krajina ako divadlo
Andrea Palladio postavil v 16. storočí v Benátsku desiatky víl. Najznámejšiu, La Rotondu pri Vicenze, opisuje ako miesto, aké sa len tak nenájde. Stojí na nízkom kopčeku, na jednej strane ho obteká rieka, na druhej ho obklopujú pahorky s vinicami. Celok podľa neho pôsobí ako veľké divadlo. Pretože výhľad je pekný zo všetkých strán, dal domu štyri rovnaké lodžie, na každú svetovú stranu jednu.
Žiadny dom by nikdy nemal stáť na kopci ani na ničom. Mal by byť súčasťou kopca, patriť mu.
Frank Lloyd Wright, An Autobiography (1932)
Vedeli ste?
Thomas Jefferson začal v roku 1769 stavať svoj dom na vrchole kopca vo Virgínii a pomenoval ho Monticello, čo v starej taliančine znamená „malá hora“. Jeho dcéra neskôr spomínala, že vrchol kopca bol už v detstve jeho obľúbeným útočiskom. Jefferson bol veľkým obdivovateľom Palladia.
Monticello vo Virgínii. Jefferson, veľký obdivovateľ Palladia, postavil svoj dom na vrchole kopca. Foto: YF12s, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons
Leto pri prameňoch
V 19. storočí sa výber miesta na bývanie spájal s kúpeľmi. Cisár František Jozef sa každé leto vracal do rakúskeho Bad Ischlu. Tu sa v roku 1853 zasnúbil s Alžbetou Bavorskou a matka im k svadbe darovala vilu, ktorej sa dnes hovorí Kaiservilla. Svoje pobyty v Ischli vraj nazýval nebom na zemi.
Kaiservilla v Bad Ischli, letné sídlo cisára Františka Jozefa. Foto: Toffel, voľné dielo, Wikimedia Commons
Na Slovensku mali podobný príbeh Trenčianske Teplice. Horúce pramene sa spomínajú už v roku 1247 a v roku 1888 tu dala Ifigénia Sinová postaviť maurský kúpeľ Hammam, ktorý stojí dodnes.
Maurský kúpeľ Hammam v Trenčianskych Tepliciach z roku 1888. Foto: Rodolphus74, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons
Vietor a voda
Čínska tradícia feng-šuej, doslova „vietor a voda“, opisuje ideálne miesto takto: za chrbtom vrch, ktorý chráni pred vetrom, pred ním pokojná voda a po stranách nižšie pahorky. Ak odhliadneme od symboliky, je to celkom presný opis miesta chráneného pred severným vetrom a otvoreného na juh.
Svetlo, ktoré si nekúpite
Dom sa dá zatepliť aj prestavať, smer slnka sa však nezmení. Slovenská norma STN 73 4301 pri bytoch vyžaduje, aby aspoň tretina plochy obytných miestností bola preslnená najmenej hodinu a pol denne. Pre domov na desaťročia je to len minimum. Dodnes sa osvedčuje Vitruviova logika: spálne na východ, obývačka a terasa na juh a západ, pracovňa a technické miestnosti na sever. Pri obhliadke si vezmite aplikáciu, ktorá ukazuje dráhu slnka, a zistíte, či v decembri slnko nezmizne za kopcom už o druhej popoludní.
Mikroklíma: počasie na jednej ulici
Studený vzduch je ťažší, a tak za pokojných nocí steká zo svahov do údolí. V najnižších polohách sa skôr drží hmla a skôr príde mráz. Vyvýšené miesta na mierne naklonenom svahu bývajú v zime teplejšie a svetlejšie, presne ako odporúčal Vitruvius. Opýtajte sa aj susedov, odkiaľ fúka a kde sa v zime drží sneh.
Hmla v údolí, slnko na svahoch. Studený vzduch steká do najnižších polôh.
Voda: krása aj riziko
Palladio miloval rieky, dnes však vieme, že blízkosť vody má aj druhú tvár. Slovenský vodohospodársky podnik zverejňuje na svojom webe mapy povodňového ohrozenia, ktoré ukazujú, kam by voda pri povodni siahala a aká hlboká by bola. Pozrite sa však aj na pozemok po výdatnom daždi. Aj malý potok pod svahom dokáže pri prívalovom daždi narobiť škody.
Čo ukazujú: rozsah záplav, hĺbku vody a pri niektorých úsekoch rýchlosť prúdenia
Vysoká pravdepodobnosť: povodeň, ktorá sa vyskytne priemerne raz za 10 rokov
Stredná pravdepodobnosť: povodeň raz za 100 rokov
Nízka pravdepodobnosť: povodeň raz za 1 000 rokov alebo s mimoriadne nebezpečným priebehom
Aktualizácia: každých šesť rokov podľa smernice EÚ 2007/60/ES
Kde ich nájdete: web Slovenského vodohospodárskeho podniku, sekcia Povodne
Ticho ako luxus
Svetová zdravotnícka organizácia odporúča, aby priemerný hluk z cestnej dopravy v noci nepresahoval 45 decibelov. Vyššia záťaž súvisí so zhoršeným spánkom aj so srdcovocievnymi ochoreniami. Diaľnica za kopcom alebo železnica v údolí môžu byť cez deň takmer nepostrehnuteľné a ozvú sa až v noci. Preto je dobré prísť na miesto aj večer a chvíľu len počúvať.
Výhľad, ktorý Vám nikto nezastavia
Výhľad je jednou z vecí, za ktoré sú ľudia ochotní zaplatiť najviac, a zároveň je najzraniteľnejší. Lúka pod domom môže byť o desať rokov skladom. Odpoveď dáva územný plán obce. Ukáže, čo sa môže na susedných pozemkoch stavať a kde vedú plánované cesty. Pozrite si aj pripravované zmeny, ktoré sú často dôležitejšie než platný stav.
Dom sa dá prestavať. Lokalita zostáva taká, akú si ju vyberiete.
Susedstvo, dostupnosť a hodnota
Plínius pred dvoma tisícročiami vyzdvihol, že do vily sa dostane po práci. Dostupnosť je preto dobré merať v čase, nie v kilometroch. Koľko trvá cesta do centra v pondelok o siedmej ráno? Ako ďaleko je škola, lekár a obchod? Pri prechádzke ulicou si všímajte aj záhrady, chodníky a ploty. Prezradia, ako ľudia k miestu pristupujú.
Budova starne, pozemok a jeho poloha si však hodnotu držia. Dlhodobo obstojí miesto, ktoré je vzácne, ktorého prostredie chráni územný plán alebo príroda a ktoré zostane dostupné aj o tridsať rokov.
Otázky na obhliadku
Na to isté miesto sa oplatí prísť aspoň trikrát: ráno v pracovný deň, večer a cez víkend. A ideálne raz v lete a raz v zime.
Ráno: odkiaľ prichádza slnko a koľko trvá cesta do mesta v špičke?
Večer: dokedy svieti slnko do obytných miestností a je v noci ticho?
V zime: kde sa drží sneh a hmla a nezmizne slnko za kopcom príliš skoro?
Po daždi: kade steká voda zo svahov a čo ukazuje mapa povodňového ohrozenia?
Na úrade: čo dovoľuje územný plán na okolitých pozemkoch a pripravujú sa jeho zmeny?
Na okraji Žiliny
Mnohé z týchto úvah sme zvažovali aj pri Viladomoch Trnové. Žilinská mestská časť Trnové leží na okraji mesta, s výhľadom na hrebene Malej Fatry a približne desať minút autom od centra. Je to miesto, kde sa dá žiť v tichu a pritom ostať blízko mesta, presne v tej rovnováhe, ktorú kedysi hľadal Plínius.
Otázky a odpovede
Ako zistiť, či je pozemok v záplavovom území?
Slovenský vodohospodársky podnik zverejňuje mapy povodňového ohrozenia a povodňového rizika na svojom webe v sekcii Povodne. Ukazujú rozsah a hĺbku záplav pri povodniach s pravdepodobnosťou raz za 10, 100 a 1 000 rokov. Hranice zaplavovaného územia majú obce zapracovať aj do územných plánov.
Aká orientácia domu je najvhodnejšia?
Osvedčené pravidlo platí už od čias Vitruvia: spálne na východ, obytné priestory a terasa na juh a západ, pracovňa a technické miestnosti na sever. Slovenská norma STN 73 4301 pri bytoch vyžaduje, aby aspoň tretina plochy obytných miestností bola preslnená najmenej hodinu a pol denne.
Odkiaľ pochádza fráza „location, location, location“?
Najstaršia známa zmienka je z inzerátu v denníku Chicago Daily Tribune z roku 1926. Často sa pripisuje britskému realitnému podnikateľovi lordovi Haroldovi Samuelovi, no fráza sa používala už v čase jeho mladosti.
