Slávne vily 20. storočia poznáme z fotografií ako dokonalé biele či sklenené objekty. Za každou z nich je však konkrétna rodina, rozpočet, ktorý sa rozrástol, a niekedy aj súdny spor. Prejdeme sa po domoch od Paríža po Kaliforniu a pozrieme sa, čo si z nich dnes môžeme vziať domov.
Villa Savoye v Poissy. Dom, ktorý sa vznáša nad trávnikom, dodnes slúži ako učebnica moderny.
O dvoch najslávnejších stredoeurópskych vilách, Vile Tugendhat v Brne a Vile Müller v Prahe, sme písali v článku Bývanie za milión. Tentoraz sa vydáme ďalej: do francúzskeho vidieka, nad americký vodopád, k rieke v Illinois a do fínskeho lesa.
Villa Savoye: dom ako stroj na bývanie
Na jar 1928 oslovili Le Corbusiera manželia Pierre a Eugénie Savoyeovci. Chceli letný dom v Poissy neďaleko Paríža a architektovi nechali neobvykle veľkú voľnosť. Le Corbusier navrhol dom okolo automobilu: zakrivenie presklenej steny na prízemí zodpovedá polomeru otáčania auta.
Vila je najčistejšou ukážkou jeho piatich bodov novej architektúry. Stojí na štíhlych stĺpoch, plochú strechu mení na záhradu, má voľný pôdorys, dlhé pásové okná a fasádu nezávislú od konštrukcie.
Dom, ktorý vyzerá ako manifest, mal aj celkom pozemské starosti. Každú jeseň do neho zatekalo.
Rozpočet sa počas stavby takmer zdvojnásobil a strecha bez odkvapov púšťala do domu vodu. Po vojne vila chátrala a hrozilo jej zbúranie. Zachránili ju architekti, v roku 1965 sa stala historickou pamiatkou a od roku 2016 je v zozname UNESCO.
Čo si z nej vziať: terasa nad domom môže byť ďalšou izbou pod holým nebom a pásové okno rámuje krajinu ako obraz. Vila zároveň pripomína, že o pokojnom bývaní rozhodujú aj nenápadné detaily, napríklad odvodnenie.
Fallingwater: žiť s vodopádom
Fallingwater v Pensylvánii. Terasy visia priamo nad potokom Bear Run.
Obchodník Edgar Kaufmann st. z Pittsburghu hľadal s manželkou Liliane víkendové útočisko pri potoku Bear Run v lesoch Pensylvánie. V roku 1935 oslovili Franka Lloyda Wrighta. Kaufmannovci počítali s domom pod vodopádom, aby sa naň mohli pozerať. Wright ho postavil priamo nad neho.
Chcem, aby ste s vodopádom žili, a nie sa naň pozerali.
Frank Lloyd Wright
Odvážne betónové terasy sa prehýbali celé desaťročia a zachránila ich až obnova v rokoch 2001 až 2003. Dom je od roku 1964 otvorený verejnosti a ako jediný veľký Wrightov dom si zachoval pôvodný nábytok aj umenie.
Architekt: Frank Lloyd Wright
Klienti: Edgar a Liliane Kaufmannovci
Návrh: 1935
Stavba: 1936 – 1938, dom pre hostí 1939
Pôvodný odhad: 35 000 dolárov
Skutočné náklady: približne 148 000 dolárov plus honorár 11 300 dolárov
Verejnosti otvorený: od roku 1964
UNESCO: od roku 2019
Čo si z neho vziať: Wright použil len dve farby, svetlý okr na betón a čerešňovo červenú na oceľ. Obmedzená paleta necháva vyniknúť kameň, vodu a les. A dom nemusí stáť na najkrajšom mieste pozemku. Stačí, keď Vám ho dovolí každý deň zažívať.
Farnsworth House: sklenený pavilón a súdna sieň
Chicagská lekárka Edith Farnsworthová si u Ludwiga Miesa van der Rohe objednala víkendový dom pri rieke Fox v Illinois. Vznikla jedna presklená miestnosť zavesená medzi dve vodorovné dosky, nadvihnutá 1,6 metra nad terén. Dom dokončili v roku 1951.
Rozpočet narástol z plánovaných približne 10-tisíc na 74-tisíc dolárov a priateľstvo sa skončilo na súde. Ten v roku 1953 rozhodol v prospech architekta.
Vedeli ste?
Farnsworth House stojí na nive rieky Fox a voda ho opakovane zaplavila. V roku 1996 vystúpila 1,5 metra nad podlahu, v roku 2008 pokryla hlavné podlažie 46 centimetrami vody. Mies dom nadvihol práve kvôli povodniam, no rieka sa ukázala ako silnejšia.
Farnsworth House pri rieke Fox. Jedna miestnosť, oceľ, sklo a les naokolo.
Čo si z neho vziať: jeden nerušený priestor s výhľadom do zelene má obrovskú silu. Sklo bez tienenia a súkromia je však krásne na fotografii a náročné na každodenný život. Dnešné domy si môžu požičať jeho pokoj a doplniť ho o tienenie, kvalitné zasklenie a súkromie.
Villa Mairea: dom ako experiment
Maire a Harry Gullichsenovci patrili k najbohatším rodinám Fínska a s Alvarom Aaltom ich spájalo priateľstvo aj spoločná nábytkárska firma Artek. Pri vile v Noormarkku mu dali voľnú ruku.
Povedali sme mu, že ju má brať ako experimentálny dom.
Gullichsenovci o zadaní pre Alvara Aalta
Aalto návrh ešte po výkopových prácach od základu zmenil a vila bola hotová v roku 1939. Je to modernistický dom, ktorý sa nebojí tepla. Schodisko clonia drevené žŕdky pripomínajúce kmene stromov, oceľové stĺpy sú obalené drevom alebo ovinuté ratanom a pri bazéne stojí drevená sauna.
Vedeli ste?
Gullichsenovci boli v čase dokončenia vily na cestách v Spojených štátoch. Svoj nový dom tak prvý raz videli na fotografiách vystavených na svetovej výstave v New Yorku.
Villa Mairea v Noormarkku. Drevo, kameň a les okolo domu. Foto: Ninara, CC BY 2.0, Wikimedia Commons
Čo si z nej vziať: modernu môžete zohriať materiálmi. Drevo na stĺpoch, textúra kameňa či ručne tkaný koberec spravia z čistého priestoru domov.
V skratke: ďalšie domy, ktoré stoja za návštevu
Eames House v Los Angeles (1949). Charles a Ray Eamesovci si dom poskladali z oceľových dielov z bežného katalógu a žili v ňom takmer štyridsať rokov.
Maison de Verre v Paríži (1932). Dom zo sklenených tvárnic, postavený pod bytom nájomníka, ktorý sa odmietol odsťahovať. Dokazuje, že svetlo a súkromie sa nevylučujú.
E-1027 na Azúrovom pobreží (1929). Vila dizajnérky Eileen Gray, ktorej steny neskôr proti jej vôli pomaľoval Le Corbusier.
Jurkovičova vila v Brne (1906). Vlastný dom slovenského architekta Dušana Sama Jurkoviča, ktorý spája anglický vidiecky dom s ľudovými motívmi.
Vila Löw-Beer v Brne (1904). Dom rodičov Grety Tugendhatovej. Na kraji jej záhrady vyrástla Vila Tugendhat.
Čo majú tieto domy spoločné
Každá z týchto víl mala klienta, ktorý architektovi dôveroval viac, než bolo rozumné. Za odvahu zaplatili zatekaním, súdmi či prekročeným rozpočtom. Výsledkom sú však domy, ktoré sa po sto rokoch stále oplatí navštíviť.
Ich odkaz je jednoduchý. Dom má mať jasný vzťah ku krajine. Svetlo je materiál rovnako dôležitý ako kameň. Teplo materiálov robí z moderny domov. A technické detaily ako odvodnenie, tienenie či zasklenie určujú, ako príjemne sa v dome žije každý deň.
Na podobných otázkach stavia aj súčasná architektúra. Pri návrhu rezidencie Viladomy Trnové v Žiline sa niektoré z nich vracajú v tichšej podobe: ploché strechy, veľké presklenia do záhrady a snaha, aby dom slúžil životu skôr ako fotografii.
Otázky a odpovede
Čo je päť bodov architektúry Le Corbusiera?
Ide o princípy, ktoré Le Corbusier najčistejšie uplatnil vo Ville Savoye: stĺpy pilotis zdvíhajúce dom nad terén, strešná záhrada, voľný pôdorys bez nosných stien, dlhé pásové okná a voľná fasáda nezávislá od konštrukcie.
Prečo sa Fallingwater nazýva Fallingwater?
Dom stojí priamo nad vodopádom potoka Bear Run v Pensylvánii a podľa tohto umiestnenia dostal aj meno. Frank Lloyd Wright ho navrhol v roku 1935 pre rodinu Kaufmannovcov.
Ktoré slávne vily 20. storočia sa dajú navštíviť?
Verejnosti sú prístupné napríklad Villa Savoye pri Paríži, Fallingwater v Pensylvánii, Farnsworth House v Illinois, Villa Mairea vo Fínsku, Eames House v Los Angeles, E-1027 na Azúrovom pobreží, Jurkovičova vila a Vila Löw-Beer v Brne. Väčšinou len s vopred rezervovanou prehliadkou.
