Na Štedrý večer roku 1895 otvoril George Vanderbilt dvere domu s 250 izbami. O tridsaťpäť rokov neskôr sa v Brne sťahovala mladá rodina do vily, ktorej najcennejšou stenou bol priesvitný kameň a najdôležitejším výhľadom záhrada. Medzi týmito dvoma dátumami sa zrodila predstava o luxusnom bývaní, ktorú v sebe nosíme dodnes.
Keď mal dom ohromiť
Biltmore v Asheville v Severnej Karolíne je dodnes najväčší súkromný dom v Spojených štátoch. George Washington Vanderbilt II. ho staval od roku 1889 podľa návrhu architekta Richarda Morrisa Hunta. Zámok vo francúzskom renesančnom štýle má 250 izieb, 43 kúpeľní a 65 kozubov, elektrinu od prvého dňa aj vyhrievaný krytý bazén.
Sály aj technika tu mali jasnú úlohu: udiviť hostí a potvrdiť, že majiteľ patrí na vrchol spoločnosti. Taký bol starý ideál luxusu. Dom ako javisko, kde súkromie ustupovalo ceremóniám.
Biltmore Estate v Asheville. Zámok s 250 izbami mal ohromiť hostí skôr, než vošli dnu. Foto: Blake Lewis, CC BY-SA 2.0, Wikimedia Commons
Viedenský rebel a dom, ktorý mlčí
Prvý výrazný hlas proti tomuto ideálu prišiel z Viedne. Architekt Adolf Loos v roku 1910 v prednáške Ornament a zločin tvrdil, že zbytočná ozdoba je mrhaním práce aj materiálu.
Sloboda od ornamentu je znakom duchovnej sily.
Adolf Loos, Ornament a zločin
Podľa Loosa má byť dom navonok mlčanlivý a svoje bohatstvo má ukázať až vo vnútri. Najlepšie to vidieť na Vile Müller v pražských Střešoviciach, postavenej v rokoch 1928 až 1930. Z ulice je to nenápadná biela kocka. Za jej dverami sa miestnosti rozkladajú do rôznych výškových úrovní, ktoré spájajú krátke schodiská a priehľady. Tento princíp sa volá Raumplan.
Obývaciu halu obložil Loos zeleno-sivým mramorom cipollino a z letnej jedálne rámuje jedno okno pohľad na Katedrálu svätého Víta. Výhľad tak patrí len domácim.
Vila Müller v Prahe-Střešoviciach. Z ulice zdržanlivá biela kocka, za dverami Loosov Raumplan. Foto: Miaow Miaow, voľné dielo, Wikimedia Commons
Vila Tugendhat: svetlo, kameň a stroj v pivnici
V rovnakých rokoch, len o dvesto kilometrov ďalej, vznikal v Brne dom, ktorý mnohí historici považujú za jeden z najdôležitejších rodinných domov 20. storočia. Mladí manželia Fritz a Greta Tugendhatovci si ho objednali u Ludwiga Miesa van der Rohe. Na interiéri a nábytku sa s ním podieľala dizajnérka Lilly Reich. Brnianska stavebná firma Artura a Mořica Eislerovcov začala stavať v lete 1929 a v decembri 1930 sa rodina nasťahovala.
Dom stojí na svahu v brnianskej štvrti Černá Pole. Z ulice vidieť len nízke prízemie. Hlavný obytný priestor je o poschodie nižšie a otvára sa na juhozápad do záhrady. Je to jedna veľká hala bez klasických stien, ktorú nesú štíhle chrómované stĺpy v tvare kríža. Jednotlivé zóny od seba oddeľujú predovšetkým dve steny.
Prvá je z medovo-žltého onyxu s bielymi žilkami. Mies ho vybral v pohorí Atlas v Maroku a sám dohliadal na jeho rezanie a úpravu. Kameň je čiastočne priesvitný, a keď cez veľké okná dopadá nízke večerné slnko, mení svoj vzhľad. Pred onyxovou stenou stála reprezentatívna sedačka otočená do záhrady. Za ňou bola pracovňa s knižnicou.
Druhá stena je polkruhová, z drahého makasarského ebenu z ostrova Celebes. Ohraničuje jedáleň s okrúhlym stolom. Celý priestor dopĺňali závesy zo šantungového hodvábu a zo zamatu, kreslá potiahnuté smaragdovozelenou kožou a stoličky, ktoré sa dodnes vyrábajú pod menami Brno a Tugendhat.
Najväčšou senzáciou však bola technika, ktorú nebolo vidieť. Dve obrovské tabule skla v obývacej hale sa dali pomocou elektromotorov spustiť celé do podlahy. Hala sa tak v lete zmenila na krytú terasu. Mechanizmus bol ukrytý v suteréne. Dom mal tiež jednotný vzduchový systém, ktorý vedel vykurovať, chladiť aj zvlhčovať. Podľa archívu vily bol celý veľký priestor vyhriaty do pol hodiny. Fasády postupne zarástli zeleňou a dom splynul so záhradou.
Architekt: Ludwig Mies van der Rohe, interiér s Lilly Reich
Roky výstavby: 1928 – 1930
Miesto: Brno-Černá Pole
Klienti: Fritz a Greta Tugendhatovci
Kľúčové materiály: onyx z pohoria Atlas, makasarský eben, travertín, chróm
Zápis do UNESCO: 2001
Vila Tugendhat v Brne. Z ulice pôsobí nenápadne, hlavný obytný priestor sa otvára do záhrady. Foto: Karelj, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons
Rodina si dom dlho neužila. V roku 1938, krátko pred rozbitím Československa, emigrovala s deťmi do Švajčiarska a neskôr do Venezuely. Do vily sa už nikdy nevrátili. V roku 1939 ju zabralo gestapo, od roku 1942 tu mala kancelárie letecká továreň Messerschmitt a v roku 1945 sa v dome ubytovala sovietska jednotka. Po rozsiahlej obnove v rokoch 2010 až 2012 je vila opäť otvorená návštevníkom.
Vedeli ste?
Vo vile Tugendhat sa písali aj slovenské dejiny. Dňa 26. augusta 1992 sa tu stretli Václav Klaus a Vladimír Mečiar a dohodli sa na rozdelení Československa na dva samostatné štáty. Podľa dobových zdrojov sa rokovalo v záhrade a dohody sa podpisovali v jedálni pri replike pôvodného okrúhleho stola.
Onyxová stena v obývacej hale Vily Tugendhat. Kameň z pohoria Atlas mení farbu podľa svetla. Foto: Lehotsky, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons
Sklenený dom v New Canaane
Po druhej svetovej vojne dotiahli myšlienku otvoreného domu do krajnosti sklenené pavilóny. Najznámejší z nich si postavil architekt Philip Johnson v New Canaane v Connecticute a dokončil ho v roku 1949. Glass House je jeden priestor so štyrmi sklenenými stenami, dlhý 17 metrov a široký necelých 10. Jediný prvok, ktorý siaha od podlahy po strop, je tehlový valec s kúpeľňou a kozubom. Zóny na spanie, varenie a sedenie oddeľujú len nízke orechové skrinky.
Mám veľmi drahú tapetu.
Philip Johnson o krajine za sklenenými stenami
Tapetou myslel les, lúky a striedanie ročných období. Súkromie mu zabezpečovala veľkosť pozemku a stromy okolo. Johnson tu žil až do svojej smrti v roku 2005 a dnes je areál otvorený pre návštevníkov.
Glass House v New Canaane. Štyri sklenené steny a krajina namiesto tapety. Foto: Carol M. Highsmith, voľné dielo, Wikimedia Commons
V skratke: ďalšie domy, ktoré menili bývanie
Vila Savoye pri Paríži (1931). Le Corbusierov víkendový dom na štíhlych stĺpoch s pásovými oknami a strešnou záhradou.
Fallingwater v Pensylvánii (1937). Frank Lloyd Wright postavil dom priamo nad vodopád, aby s ním rodina žila každý deň.
Farnsworth House v Illinois (1951). Presklená miestnosť od Miesa van der Rohe ukázala, že úplná otvorenosť bez súkromia sa žije ťažko.
Ich príbehom sa podrobnejšie venujeme v článku Ikonické vily 20. storočia.
Čo z týchto domov platí dnes
Keď sa na tieto príbehy pozrieme spolu, rysuje sa z nich zreteľná línia. Niekoľko myšlienok obstálo bez ohľadu na módu.
Súkromie bez okázalosti. Dom môže byť k ulici zdržanlivý a k záhrade veľkorysý.
Svetlo ako stavebný materiál. O pohode rozhoduje orientácia domu, hĺbka miestností a tienenie viac než počet izieb.
Príroda na dosah. Najcennejším výhľadom býva strom, voda alebo hrebeň hôr.
Poctivé materiály. Kameň a drevo, ktoré sa časom stávajú krajšími.
Technológie, ktoré nevidno. U Tugendhatovcov bola technika ukrytá v pivnici. Dnes sa táto myšlienka vracia v inteligentných domoch, kde kúrenie, svetlo či bezpečnosť fungujú potichu v pozadí.
Luxus sa za sto rokov presunul od obdivu hostí k pohode tých, ktorí v dome žijú.
Podobné hodnoty dnes hľadajú aj nové projekty na Slovensku. V žilinskej mestskej časti Trnové vzniká rezidencia Viladomy Trnové, osem domov v pokojnom prostredí pod Malou Fatrou, kde sa súkromie, svetlo a moderné technológie snažia spojiť do jedného domova.
Otázky a odpovede
Čo je Raumplan?
Raumplan je princíp, ktorý rozvinul rakúsky architekt Adolf Loos. Miestnosti v dome sú usporiadané do rôznych výškových úrovní prepojených schodiskami, bez klasického delenia na podlažia. Každý priestor má takú výšku, aká zodpovedá jeho významu. Najznámejším príkladom je Vila Müller v Prahe.
Prečo je Vila Tugendhat taká výnimočná?
Vila Tugendhat v Brne od Ludwiga Miesa van der Rohe spojila otvorený pôdorys, veľké presklenia a mimoriadne kvalitné materiály s technikou, ktorá predbehla dobu. Mala elektricky spúšťané okná a vzduchový systém na vykurovanie aj chladenie. Od roku 2001 je zapísaná v zozname UNESCO.
Ktoré vily najviac ovplyvnili predstavu o modernom luxusnom bývaní?
Medzi najvplyvnejšie patria Vila Müller v Prahe, Vila Tugendhat v Brne, Vila Savoye pri Paríži, Fallingwater v Pensylvánii, Farnsworth House v Illinois a Glass House v Connecticute. Všetky vznikli v rokoch 1928 až 1951 a presadili súkromie, svetlo, prepojenie s prírodou a kvalitné materiály. Okázalosť pri nich ustúpila do pozadia.
