Trnové leží na juhovýchodnom okraji Žiliny, pozdĺž potoka Trnovka. Kto ním len prechádza, vidí rodinné domy, školu a kostol. Kto sa zastaví, nájde šesť storočí písomnej histórie, jednu z najvzácnejších drevených stavieb regiónu a komunitu, ktorá si svoje tradície drží s prekvapivou vytrvalosťou.
Hrebene Lúčanskej Malej Fatry s Minčolom. Z Trnového sú na dohľad. Foto: R. Turjak, P. Porubcansky, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons
1. Meno, ktoré sa menilo šesť storočí
Prvá písomná zmienka o Trnovom pochádza z roku 1393, keď sa obec uvádza ako Possessio Tarno. Písari ju neskôr zapisovali ako Tharnow, Thernowe či Trnowe. V rokoch 1907 až 1913 sa úradne volala Zsolnatarnó a v rokoch 1951 až 1970 Trnové pri Žiline. Doplnok zmizol vo chvíli, keď sa Trnové stalo priamo súčasťou mesta.
Prvá písomná zmienka: 1393 (Possessio Tarno)
Maďarský názov: Zsolnatarnó (1907 až 1913)
Názov v rokoch 1951 až 1970: Trnové pri Žiline
Súčasť Žiliny od: 30. septembra 1970
Počet obyvateľov: približne 2 600
Potok, pozdĺž ktorého vznikla zástavba: Trnovka
2. Dedina Lietavského panstva
Celé stáročia patrilo Trnové k Lietavskému hradu, ktorého zrúcanina stojí neďaleko Žiliny dodnes. V 16. storočí ho získali Turzovci, jeden z najvplyvnejších rodov Uhorska. Obecná monografia z roku 2010 opisuje, ako účty panstva revidoval sám Juraj Turzo. Z roku 1610 sa zachoval dokonca spor jeho úradníkov o dodávky panského piva do Trnového.
Takmer 450-stranovú monografiu z veľkej časti napísali samotní obyvatelia. Prispeli spomienkami, dokumentmi aj rodinnými fotografiami, a tak vznikla kronika a rodinný album celej obce v jednom.
Vedeli ste?
Matriky zaznamenali najstaršieho obyvateľa Trnového, ktorý zomrel v roku 1764 vo veku 98 rokov. Prehľad priezvisk miestnych rodín siaha až do roku 1574.
Zrúcanina Lietavského hradu. Trnové patrilo k jeho panstvu celé stáročia. Foto: Ximonic (Simo Räsänen), CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons
3. Drevený kostol, ktorý pamätá richtára Mikuláša
Najvzácnejšou stavbou Trnového je drevený kostol sv. Juraja na cintoríne na okraji obce. Žilinská diecéza ho označuje za najzápadnejšie položenú drevenú sakrálnu stavbu na Slovensku. Písomne sa spomína od roku 1583. Dendrochronologický výskum ukázal, že stromy na súčasný zrub zoťali v rokoch 1612 až 1614, kostol teda vznikol okolo roku 1615.
Z pôvodnej zrubovej konštrukcie kostola je zachovaných asi 80 percent.
Miloš Dudáš, pamiatkar
Jednoloďový zrub z červeného smreka má šindľovú strechu a vo veži visia dva zvony z rokov 1604 a 1606. Zadovážil ich richtár Mikuláš Trnovský. Barokový oltár s plastikou sv. Juraja daroval v roku 1720 rod Podhorských zo susedného Višňového. Po rozsiahlej obnove v rokoch 2011 a 2012 sa v kostole počas leta slúžia omše, a to každú stredu.
Drevený kostol sv. Juraja v Trnovom. Vznikol okolo roku 1615. Foto: Pe3kZA, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons
4. Nový kostol, ktorého základný kameň požehnal pápež
Cirkevne patrilo Trnové viac ako tri storočia k fare v Rosinej. Zmena prišla po roku 1989. Základný kameň nového kostola sv. Cyrila a Metoda požehnal pápež Ján Pavol II. 22. apríla 1990 v Bratislave, počas svojej prvej návštevy Slovenska. Kostol posvätili v roku 1995 a samostatnú farnosť zriadili v roku 2003. Dve stavby, ktoré od seba delia takmer štyri storočia, dnes v obci stoja v pokojnom súžití.
5. Súčasťou Žiliny od jesene 1970
Trnové bolo stáročia samostatnou obcou. K Žiline ho pripojili 30. septembra 1970, v ten istý deň ako Bytčicu. Po vojne si obec postavila novú školu a do budovy na Dolnej Trnovskej ulici sa žiaci nasťahovali na jeseň 1950. Na jej neskoršom rozšírení pracovali aj rodičia.
Mariánske námestie v Žiline. Do centra mesta je to z Trnového len pár minút. Foto: Krzysztof Golik, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons
6. Hody, ktoré sa presunuli z jari do leta
Patrónom Trnového je sv. Juraj a jeho sviatok pripadá na koniec apríla, preto sa kedysi aj hody konali na jar. Dnes sa Trnovské Po-hody konajú na prvý júlový víkend a spájajú sa so sviatkom sv. Cyrila a Metoda, patrónov farského kostola. V sobotu sa hrá futbalový turnaj a varí sa guláš v súťaži Trnovský kotlík. V nedeľu nasleduje slávnostná omša, krojovaný sprievod, dychovka a folklór.
Trnovské Po-hody sa v roku 2024 dostali medzi desať najlepších podujatí Žilinského kraja.
7. Fatra za humnami a hrady na dohľad
Z Trnového je výhľad na hrebene Lúčanskej Malej Fatry. Na Minčol s výškou 1 364 metrov sa dá vystúpiť zo susedného Višňového po modrej značke. Z vrcholu je za dobrého počasia vidieť Veľkú Fatru, Chočské vrchy a v diaľke aj Tatry.
Asi 12 kilometrov východne od Žiliny stojí nad prielomom Váhu hrad Strečno, spojený s príbehom Žofie Bosniakovej. Do Vrátnej doliny pri Terchovej je to z Trnového približne 45 minút autom a južným smerom ležia kúpele Rajecké Teplice.
Hrad Strečno nad prielomom Váhu, asi 12 kilometrov od Žiliny. Foto: Laima Gūtmane, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons
Trnové dnes
Trnové má dnes približne 2 600 obyvateľov, základnú a materskú školu, kultúrny dom a nové rodinné domy. Pri drevenom kostolíku vzniká Park sv. Juraja s chodníkmi popri potoku Trnovka, malou mokraďou a pódiom na kultúrne podujatia. Trnové si tak zachováva dve tváre. Je súčasťou krajského mesta a zároveň obcou so silnou identitou, kde sa ľudia poznajú.
Na samom konci Trnového, približne desať minút od centra Žiliny, dnes vzniká rezidencia Viladomy Trnové. Jej poloha nadväzuje na to, čím je Trnové výnimočné: pokoj, história za rohom a Malá Fatra na dohľad.
Otázky a odpovede
Kde leží Trnové a ako ďaleko je od centra Žiliny?
Trnové je mestská časť Žiliny na juhovýchodnom okraji mesta. Od centra je vzdialené približne 7 kilometrov a spája ho s ním mestská autobusová doprava.
Aký starý je drevený kostol sv. Juraja v Trnovom?
Najstaršia písomná zmienka o kostole je z roku 1583. Dendrochronologický výskum z roku 2010 ukázal, že drevo súčasného zrubu bolo zoťaté v rokoch 1612 až 1614. Kostol teda vznikol okolo roku 1615 na mieste staršej drevenej stavby.
Kedy sa konajú Trnovské hody?
Trnovské Po-hody sa dnes konajú na prvý júlový víkend a spájajú sa so sviatkom sv. Cyrila a Metoda. V minulosti sa konali na jar, v blízkosti sviatku sv. Juraja, patróna obce.
