Byt v centre bol dlho samozrejmou adresou ľudí, ktorí v živote niečo dosiahli. Napriek tomu sa už viac ako sto rokov opakuje rovnaký pohyb opačným smerom, k zeleni na okraji miest. Pozreli sme sa, odkiaľ sa táto túžba vzala, čo o nej hovorí veda a čo nám ukazujú čísla zo Slovenska.
Dom Howgills v Letchworthe, prvom záhradnom meste na svete. Foto: Jack1956, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons
Dva magnety
V roku 1898 vyšla v Londýne útla kniha To-Morrow: A Peaceful Path to Real Reform. Napísal ju Ebenezer Howard, parlamentný stenograf bez architektonického vzdelania. Všímal si, ako sa ľudia z vidieka tlačia do preplnených priemyselných miest.
Mesto a vidiek si predstavil ako dva magnety. Mesto ponúka mzdy, príležitosti a spoločnosť, no platí sa vysokými nájmami. Vidiek má vzduch a pokoj, ale aj nudu a málo práce. Howard preto nakreslil tretí magnet, ktorý nazval Town-Country, teda mesto a vidiek v jednom.
Town and country must be married, and out of this joyous union will spring a new hope, a new life, a new civilization.
Ebenezer Howard, To-Morrow (1898)
Teória sa rýchlo zmenila na stavenisko. V roku 1903 sa asi 60 kilometrov severne od Londýna začal stavať Letchworth, prvé záhradné mesto. Architekti Barry Parker a Raymond Unwin prispôsobili Howardovu schému terénu a zachovali prírodné plochy. Domy pre robotníkov však pribúdali pomaly a prví obyvatelia boli najmä rodiny strednej vrstvy. Paradox, ktorý sa bude v dejinách predmestí opakovať: idea určená pre všetkých sa najskôr dostala k tým, ktorí si ju mohli dovoliť.
Myšlienka: Ebenezer Howard, kniha To-Morrow (1898)
Prepracované vydanie: Garden Cities of To-morrow (1902)
Prvé záhradné mesto: Letchworth, od roku 1903
Plán mesta: Barry Parker a Raymond Unwin
Druhé záhradné mesto: Welwyn Garden City (1920)
Predmestie ako životný štýl
Howard nebol prvý, kto sníval o dome v zeleni. Už v roku 1875 začal developer Jonathan Carr stavať v londýnskom Chiswicku Bedford Park, dodnes označovaný za prvé záhradné predmestie na svete. Červené tehlové domy navrhol hlavne architekt Richard Norman Shaw. Štvrť sa rýchlo stala adresou umelcov, býval tu básnik W. B. Yeats aj maliar Camille Pissarro. Carr ju propagoval ako najzdravšie miesto na svete.
Prvé domy Bedford Parku na ulici The Avenue v londýnskom Chiswicku. Foto: Ian Alexander, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons
Vedeli ste?
Podľa dobových záznamov bolo v 80. a 90. rokoch 19. storočia počuť v záhradách Bedford Parku spievať slávika. Pre Londýn tých čias, plný dymu a hluku, to bol takmer neuveriteľný luxus.
Ořechovka a Baba: pražská odpoveď
Howardove myšlienky sa rýchlo dostali aj do Prahy. Mladé Československo potrebovalo bývanie pre úradníkov nových ministerstiev, a tak už v roku 1919 vznikla súťaž na vzorovú kolóniu domov v Střešoviciach. Ořechovka od Jaroslava Vondráka a Jana Šenkýřa čerpala priamo zo záhradných miest. Domy pripomínali anglické cottage a v centre štvrte stála budova s obchodmi, poštou, knižnicou aj kinom.
Ústredná budova Ořechovky. Obchody, kino a pošta mali byť na dosah každému domu. Foto: Palickap, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons
O desať rokov neskôr vyrástla na svahu nad Dejvicami ešte odvážnejšia osada Baba. Pavel Janák navrhol ulice, ktoré kopírujú vrstevnice, a moderní architekti ako Josef Gočár či Ladislav Žák tu postavili asi štyri desiatky funkcionalistických víl s plochými strechami a terasami. Všetky sú otočené na juhozápad, k slnku a výhľadu na Prahu.
Vila Munk v osade Baba. Funkcionalizmus 30. rokov priniesol do vilových štvrtí svetlo a vzduch. Foto: Jirka Dl, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons
Osada: Baba, Praha-Dejvice
Investor: Svaz československého díla
Uličná sieť: Pavel Janák
Dokončenie a prezentácia: 1932
Ocenenie: Značka európskeho dedičstva (2020)
Bratislava a svahy nad mestom
Aj v Bratislave sa túžba po zeleni spájala s kopcami nad centrom. V roku 1868 dal mešťanosta Henrich Justi upraviť Študentský les na verejný Horský park. Svahy medzi Palisádami a Slavínom patrili k najžiadanejším častiam mesta už v 19. storočí a v medzivojnovom období im charakter dodali moderné vily architekta Friedricha Weinwurma.
Horský park v Bratislave. Les na dosah historického centra. Foto: Bratislavcan85, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons
Čo hovorí veda
Prelom priniesol v roku 1984 krátky článok v časopise Science. Environmentálny psychológ Roger S. Ulrich porovnal pacientov po operácii žlčníka. Jedni mali z okna výhľad na stromy, druhí na tehlovú stenu. Pacienti s výhľadom na stromy zostali v nemocnici kratšie, sestry o nich zapisovali menej negatívnych poznámok a potrebovali menej silných liekov proti bolesti.
Japonský kúpeľ v lese
V roku 1982 vznikol v Japonsku pojem shinrin-yoku, lesný kúpeľ. Výskumy fyziológa Yoshifumiho Miyazakiho neskôr ukázali, že niekoľkohodinová prechádzka lesom znižuje pulz, krvný tlak aj stresový hormón kortizol. Vedci pritom priznávajú, že časť účinku môže prinášať samotná chôdza a uvoľnenie.
Les nelieči zázrakom. Dáva nám čas a priestor, ktorý si inde len ťažko nájdeme.
Dve hodiny týždenne
Tím Mathewa Whitea z Univerzity v Exeteri v roku 2019 analyzoval údaje takmer 20 000 ľudí z Anglicka. Tí, ktorí v prírode strávili aspoň 120 minút týždenne, častejšie uvádzali dobré zdravie a vyššiu psychickú pohodu. Nezáležalo na tom, či išlo o jednu dlhšiu návštevu, alebo viacero kratších. Väčšina z nich sa odohrala do troch kilometrov od domova.
Les v dennom svetle. Japonci tomu hovoria šinrin-joku, kúpeľ v lese.
Rok 2020 a koláč s dierou
Pandémia urobila z domova kanceláriu, triedu aj posilňovňu. Mnohí si vtedy prvýkrát uvedomili, aké dôležité sú záhrada, terasa a ticho. Podľa Eurostatu v roku 2023 pracovalo z domu 22 % zamestnaných v Európskej únii, o osem percentuálnych bodov viac ako v roku 2019.
Ekonómovia Nicholas Bloom a Arjun Ramani opísali takzvaný donut effect. Centrá veľkých amerických miest sa vyprázdnili a život sa presunul do prstenca okolo nich, ako pri šiške s dierou uprostred. Väčšina ľudí sa pritom odsťahovala len 16 až 24 kilometrov od centra. Mesto teda neopúšťajú. Chcú mať k nemu blízko, no žiť v pokojnejšom prostredí.
Slovensko: dvadsaťpäť rokov sťahovania
Na Slovensku sa tento proces začal oveľa skôr. Podľa výstavy Cesta (z) mesta, ktorú v roku 2023 pripravilo Múzeum mesta Bratislavy s Geografickým ústavom SAV, sa v zázemí Bratislavy za posledných asi 25 rokov postavilo viac ako 50 000 bytov a počet evidovaných obyvateľov vzrástol o 90 000. To zodpovedá veľkosti celej Žiliny.
Rovnaké štúdie upozorňujú aj na druhú stranu mince. Väčšina obyvateľov zázemia denne dochádza do mesta, rastie automobilová doprava a niektorým novým lokalitám chýbajú školy, chodníky či verejné priestory. Geografi pre neplánovanú výstavbu používajú výstižný pojem sídelná kaša. Odchod z centra preto sám osebe nezaručí lepší život. Rozhoduje, kde presne človek býva, ako ďaleko má do mesta a či okolie vzniklo s rozmyslom.
Tretí magnet dnes
Bedford Park, Letchworth aj Baba sa snažili spojiť to najlepšie z mesta a krajiny. Ulrich, Miyazaki aj White neskôr ukázali, že tieto intuície mali reálny základ. Dnes k nim pribudla práca na diaľku, rýchly internet a túžba po tichu, ktoré sa v centre hľadá čoraz ťažšie.
Najlepšie predmestia vždy hľadali rovnováhu medzi mestom a krajinou.
Na okraji Žiliny, v mestskej časti Trnové, vzniká rezidencia Viladomy Trnové s ôsmimi domami, kde príroda začína hneď za plotom a do centra mesta je to približne desať minút autom. Je to malý, súčasný pokus o ten istý tretí magnet, o ktorom Howard písal pred viac ako sto rokmi.
Malá Fatra. Les a hory sú od okraja Žiliny na dosah. Foto: Pudelek (Marcin Szala), CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons
Otázky a odpovede
Kto vymyslel koncept záhradného mesta?
Koncept záhradného mesta predstavil britský mysliteľ Ebenezer Howard v knihe To-Morrow: A Peaceful Path to Real Reform z roku 1898, ktorá v roku 1902 vyšla pod názvom Garden Cities of To-morrow. Prvým záhradným mestom sa stal Letchworth v Anglicku, ktorý sa začal stavať v roku 1903.
Má výhľad do zelene skutočný vplyv na zdravie?
Podľa viacerých štúdií áno. Roger S. Ulrich v roku 1984 zistil, že pacienti s výhľadom na stromy sa zotavovali po operácii rýchlejšie a potrebovali menej silných liekov proti bolesti. Štúdia Univerzity v Exeteri z roku 2019 spája najmenej 120 minút týždenne v prírode s lepším zdravím a psychickou pohodou.
Ako veľmi sa na Slovensku ľudia sťahujú do zázemia miest?
Najvýraznejšie je to v okolí Bratislavy. Podľa údajov, ktoré v roku 2023 predstavilo Múzeum mesta Bratislavy s Geografickým ústavom SAV, tam za približne 25 rokov pribudlo viac ako 50 000 bytov a počet evidovaných obyvateľov vzrástol o 90 000.
